Josef Haring

S projektom TAP, Josef Haring pokračuje v presnom skúmaní povrchu a jeho hraníc. Jeho abstrakcia je suchá, presná, bez príbehu a bez farebnej príťažlivosti. V rámci projektu 30.5 prijíma obmedzenia ako zdroj energie: pevný formát, obmedzená farebná škála, formálna prísnosť. Tento rozhovor, podobne ako jeho práca, ide priamo k veci. Hovorí sa v ňom o napätí, sústredení a o tom, čo zostáva, keď sa všetko zbytočné odstráni.

⚫⚫⚫

Čo znamená „TAP“?
Je to moja skratka pre Temporary Art Project — dočasný umelecký projekt.

Keď začínaš sériu, vychádzaš z jasného obrazu, alebo z konceptu, ktorý chceš preskúmať?
Áno, a veľmi rýchlo sa to zmení na skúmanie.

Je pre teba jednoduché začať?
Neviem, či je to jednoduché. Je to prirodzené, ako dýchanie.

Ak ti niektoré dielo „ujde spod kontroly“, nechávaš si ho?
Áno, aby som mohol pozorovať svoju vlastnú hlúposť.

Ako sa z nejakého detailu reality stane obraz?
Neexistujú obyčajné detaily. Všetky sú výnimočné.

Čo je tvoja najnovšia formálna posadnutosť?
Napätie.

Ako by si opísal svoj umelecký priestor v dnešnom svete?
Putovanie v geometrickej krajine.

Chceš, aby tvoje diela zostali výlučne vizuálne?
Áno, čisto vizuálne.

Čo ťa nudí na abstrakcii?
Zaujíma ma celkový nedostatok úcty v spoločnosti.

Sú umelci, ku ktorým sa často vraciaš?
Paul Klee, Josef Šíma.

A keby si nemal umenie, čo by si robil?
To nie ja mám umenie. Umenie má mňa.